Rozčítať sa v angličtine

📖 Alebo ako si udržať cudzí jazyk, ktorý v bežnom dni nepotrebujete.

Nedávam si veľmi novoročné predsavzatia, no minule som v starom diári (asi z roku 2017?) zahliadla poznámku: prečítať aspoň polovicu kníh budúci rok v angličtine. Úplne som na to zabudla, pretože som sa k tejto myšlienke už nevracala. (Aj keď som to úplne náhodne, bez rátania predbehla už pred pár rokmi.)

Kde sa nabral tento zámer? Zo dňa na deň prišlo v mojom živote obdobie, keď angličtina zrazu nebola mojou každodennou (nevyhnutnou) súčasťou. V práci už niekoľko rokov cudzí jazyk v podstate nepotrebujem a aj obdobie erazmov mám už za sebou (life is too short).

Napriek tomu mám angličtinu rada, rada ju okolo seba počúvam, moje najpočúvanejšie podcasty sú v angličtine a ak ma nejaká téma veľmi zaujme, teším sa, že mám vďaka jazyku veľkú slobodu v objavovaní. Pri knihách sú to rozhovory s autormi, čítanie v origináli, v nekonečnom fandom svete rôzne komunity a diskusie, ku ktorým má zrazu človek vďaka jazyku bližšie. Mohla by som menovať donekonečna.

Každý, kto ovláda cudzí jazyk, vie, že najhoršie je stratiť s ním kontakt. Keď stretnem niekoho, kto ovláda 2 a viac cudzích jazykov (moja gen-z kolegyňa Katka, ktorá číta knihy vo francúzštine!), zaujíma ma všetko a vždy ma to veľmi inšpiruje. Kedy sa začali učiť, čo ich k tomu viedlo, ako si jazyk udržujú. Väčšinou sa aj tak dostaneme k tomu, že sú frustrovaní z toho, že kedysi rozprávali plynule, no časom pomaly zabúdajú a chcú si si jazyk osviežiť.

Udržanie jazyka nie je samozrejmosť

Hovoríte si, prosím ťa, po anglicky už vieme všetci, denne pozeráme seriály, čítame články, scrollujeme reelska. Podľa mňa však udržanie určitého levelu jazyka nie je ani v tomto nastavení samozrejmosť. Z vlastnej skúsenosti veľmi dobre viem, že človek zabúda najmä hovorené slovo, keď s jazykom nie je denne v kontakte (áno, aj s takým dnes už samozrejmým jazykom, akým je angličtina, ktorou sme v online svete obklopení).

Pred pár rokmi som si uvedomila, že ak nechcem stratiť túto niť, potrebujem návyk na udržanie, a tak som si cez web Italki (odporúčam najviac!) našla moju angličtinárku Linzi, s ktorou to ťaháme už päť rokov. V profile mi dnes svieti číslo 115 hodín. Stretávame sa nepravidelne, booknem si hodinu, keď mám čas, väčšinou každé tri týždne, niekedy sa nevidíme mesiac.

Občas prechádzame podklady, ku ktorým sa viaže aj konkrétna gramatika, ale väčšinou sa len tak rozprávame o téme, ktorú vyberie ona alebo ja (áno, opravuje ma za pochodu), pretože sme si veľmi sadli ľudsky (máme svoje topic obsessions a rady o nich debatujeme). Niekedy príde ona so slovami: the other day I realized I need to discuss this with you. A potom prídem ja, že sa musím s niekým porozprávať o doplň vybraný popkultúrny moment, a ona na to so smiechom: I knew this was coming.

Knihy, ktoré ma rozčítali

Moja hovorená angličtina nie je ani zďaleka na takom leveli, aký by som chcela. Myslím, že je dokonca na nižšom leveli, ako keď som pred niekoľkými rokmi rozprávala po anglicky denne, aj keď nedokonalo. 😀

Online hodiny s lektorkou beriem ako bare minimum, čo viem urobiť v bežných dňoch. Väčší priestor dávam knihám. Nemám to zrátané, ale výberom tých správnych kníh sa čítanie v angličtine pre mňa stalo úplne prirodzeným. Pod „tými správnymi“ myslím prioritne príbehy, ktoré majú hovorovejší jazyk, a aj keď jednému či dvom slovám nerozumiete, nestratíte kontext textu. (Nie, Jane Austen som ešte nečítala v origináli, možno v ďalšom živote.)

Knihy, ktoré odporúčam

Prístupnú angličtinu majú často práve motivačné non-fiction knihy a potom príbehy, ktoré by sme mohli onálepkovať ako moderná súčasná literatúra. Áno, jednoducho sa čítajú aj niektoré fantasy a romantasy knihy, ale tam je ten záber taký široký, že vám v niektorých môže pomotať hlavu zložitý systém mágie a worldbuilding, takže by som si nevyberala náhodne.

Z romantasy hitov odporúčam čítať v origináli Fourth Wing a ak chcete niečo viac cozy alebo young adult, easy angličtinu majú aj knihy Divine Rivals alebo The Very Secret of Irregular Witches.

Z non-fiction kníh sa mi pred pár rokmi veľmi dobre čítala kniha Atomic Habits, rovnako aj The Creative Act od Ricka Rubina a spomínam si, že som sa počas dovolenky nevedela odtrhnúť od kníh Conversations on Love (inak nechápem, prečo túto skvelú knihu ešte nikto nepreložil) a Maybe You Should Talk to Someone.

Nie som na toto žiadna odborníčka a vychádzam iba z toho, čo zafungovalo mne alebo ľuďom v mojom blízkom okolí. Mám kamošky, ktoré pred pár mesiacmi chytili do rúk anglické rom-com knihy a boli prekvapené, ako hladko sa im čítali. U mňa platí aj to, že keď čítam knihu v angličtine na Kindle, číta sa mi plynulejšie ako fyzická kniha. Moja teória je, že je to jednoducho len ďalší screen a udržuje mi to lepšie pozornosť, neviem.

Podobný dojem u mňa zanechala aj čerstvo dočítaná, krásna kniha The Correspondent od Virginie Evans (bude čoskoro aj v slovenčine). Je písaná hovorovou angličtinou, formou korešpondencie medzi dámou Sybil a ľuďmi, ktorí prišli do jej života v rôznych fázach a v rôznej intenzite. V poslednej štvrtine ma dojímala, ale po celý čas hlavne vnútorne zahrievala. Toto je tá feel good kniha, ktorú si chcete prečítať, keď hľadáte príbeh, ktorý vás vtiahne, ale nevyčerpá.

A potom sú tu easy read stálice, ktoré vládzem čítať aj vtedy, keď som unavená a láka ma iba scrollovať: knihy od Emily Henry, Carley Fortune a Ali Hazelwood. Príbehy s rôzne intenzívnymi romantickými linkami, ktoré sa čítajú ako seriál.

Výhoda čítania v angličtine

Ono to znie asi trochu smiešne, ale tým, že som začala čítať v angličtine, sa mi otvoril svet, ktorý ma v rámci eskapizmu dosť baví. Minule sa kolegyňa smiala, že o knihách, ktoré čítam, viem úplne náhodné veci. Napríklad to, že Alchemised bol napísaný v Apple notes. Je to tak, pretože keď tisícstranovú knihu dočítam, čaká ma na Reddite tisíc komentárové vlákno a scrollovať úvahami ľudí, ktorí majú podobnú obsession presne v rovnakom čase ako vy, vie byť niekedy fajn pocit.

Na druhej strane, rozumiem aj tým, ktorí rozprávajú po anglicky celý deň na calloch v práci alebo žijú v zahraničí a chýba im materinský jazyk, takže to majú presne opačne ako ja (ste tu viacerí, ahojte! 👋) a radi sa vracajú v knihách k slovenčine či češtine. Občas mám aj ja také to, že si chcem prečítať tie najkrajšie vety v našom jazyku. Odpoveďou sú Dušan Mitana a Pavel Vilikovský.

Moje ďalšie každodenné anglické zdroje sú najmä podcasty a články od New York Times. Je to vlastne jediné médium, ktoré si predplácam dlhodobo a sledujem naozaj pravidelne (a v delulu predstave, v inom živote a vesmíre tam pracujem). Baví ma preto, lebo tam nájdem dobre namiešané a s rovnakou intenzitou pokryté všetky témy od politických cez zdravie až po popkultúru a varenie.

Illustration by Alessandra Olanow

Tento článok by mohol byť o akomkoľvek cudzom jazyku, s ktorým nechcete stratiť kontakt. Pred 10 rokmi som si myslela, že dnes takto budem naháňať španielčinu 🇪🇸, no žiaľ, ani Bad Bunny môj knowledge (zatiaľ!) neposunul ďalej ako na schopnosť objednať si jedlo po párty v kebab stánku. (nostalgia za erazmom v Granade)

💛 Ako si udržujete kontakt s jazykom, ak ho v bežnom dni nepotrebujete? Vnímate u seba zmenu, keď ho zrazu nepoužívate?

Simi